Ano chalani myslim, ze pokial ide o krmenie mate pravdu. Teda ja ju pestujem na Slovensku, kde sa vyskytujem len sporadicky, takze rec o nejakom pravidelnom krmeni nemoze byt. Vlastne som ju nekrmil vobec, ale kedze bola po cele svoje vegetacne obdobie vonku, tak som pozoroval ze dost uspesne lovila, takze zivin mala urcite dostatok.
Momentalne zaspava d. modesta. U tej som zasadil 2 hluzky na jar, vyrastli rastliny do pol metrovej vysky a snad kazda pasca chytila nejaku korist. Takze som velmi zvedavy, ako to bude vyzerat s hluzami, az ich neskor vykopem. Momentalne som nechal v tieni vysychat substrat.
Inak Patrik, to ma mrzi ze ti tak odisla platypoda, to je luxusna kyti. Uplne preschnutie substratu ma na vacsinu hluznatiek katastroficky vplyv a hluzy (najma tie male) rychlo vyschnu a doslova nic po nich nezostane.
Ja na to pouzivam taky trik. Zasadim hluzky do velkeho kvetinaca v zime alebo skoro na jar. Odvazim na vahach kvetinac so substratom [m(s)].Potom, ked spozorujem rast, tak prelejem cely substrat destilkou tak, aby odtekala drenazou von. Ked sa odtok samovolne zastavi, znamena to, ze je substrat nasyteny vodou. Vtedy cely kvetinac i s rastlinou zvazim na digitalnych vahach a hmotnost zaznamenam [m(0)]. Na konci vegetacneho obdobia (spravidla august), ked rastliny prestanu rast a zacinaju od vrcholov usychat a odrosia a uschnu im listy (stonka zostane zelena), tak ich premiestnim z priameho slnka do tiena, aby substrat nevyschol prilis rychlo. V tieni vysycha kvetinac, co pouzivam asi jeden az jeden a pol mesiaca, to je na tvorbu hluz dostatok casu. Kvetinac pri vysychani raz za tyzden odvazim znova [m(1)]. Potom jednoducho podla vztahu:
w = {[m(0)-m(1)]/[m(0)-m(s)]}*100[%]
viem, kolko percent z povodnej vody je este v substrate. (Prirastok hmotnosti behom veg. obdobia vplyvom sadania prachu a depozitu zivin rastlinou je vzhladom na objem vody a substratu zanedbatelny).
Pre druhy, ktore prilis neznasaju sucho vykopem hluzy pri hodnote okolo 15%. (Ked ich nechcem vykopavat tak na tejto hodnote udrzujem obsah vody, pretoze ak klesne pod 15% hrozi uschnutie hluziek).
Pre tolerantnejsie druhy (whittakerri, aberrans, peltata, auriculata, menziesii,...) staci obsah vody udrzovat na 20-40% bez obav z uhnitia hluz. Ja osobne na mytus uplneho vyschnutia substratu u hluznatiek (ani u lasiocephala) po zlych skusenostiach neverim.
Mozno to znie trochu komplikovane, ale je to matematicky presne, jednoduche a hlavne mam predstavu o vlhkosti substratu bez toho, aby som sa v nom hrabal a riskoval mechanicke poskodenie stolonov alebo hluziek. A nehrozi to, ze by som to presvihol a hluzky ususil. U vzacnejsich druhov je to neprijemny zazitok. Vzorec plati bez ohladu na rozmery pouziteho kvetinaca. Da sa s tym pohrat a vykreslit krivka vysychania substratu v danom porstredi. Prepocitat percenta na konecnu hmotnost substratu alebo po vyjadreni v zavislosti na case sa da jednoducho urcite priblizne den, kedy vlhkost klesne na pozadovanu uroven (za predpokladu konstantnych vonkajsich podmienok).
Ospravedlnujem sa za tu matematiku (ja viem, su prazdniny
.
Upraveno 1 krát. Naposledy upravil Dusan Klasovity (08.08.2009 12:21)