Aldrovanda vesiculosa

Pestovanie tejto vzácnej mäsožravej rastlinky bolo dlhé roky považované za náročné. V dostupnej literatúre, ktorá sa venuje problematike pestovania mäsožravých rastlín, je aldrovandka označovaná ako rastlina náročná na pestovanie, ktorá nie je vhodná pre začiatočníkov. Cieľom tohoto článku, je aspoň čiastočne toto tvrdenie poprieť a poukázať na jednoduchosť pestovania tejto vzácnej rastlinky.

Na úvod však treba povedať, že existujú tropické druhy, ktoré naozaj vyžadujú špecifické podmienky (obzvlášť v zime, kedy je nedostatok svetla), avšak aldrovandky mierneho pásma sú pre naše podmienky ako stvorené a nevyžadujú doslova žiadnu starostlivosť. Skúsim stručne popísať, ako aldrovandku (lokalita Maďarsko) úspešne pestujem už niekoľko rokov, bez žiadnej starostlivosti.

Keďže ide o vodnú rastlinku, je potrebné zvoliť vhodnú nádrž. Ja som použil malú plastovú vaničku, ktorú som našiel pri kontajneri na sídlisku. Kreativite sa medze nekladú . Cieľom je založiť sebestačný mini ekosystém, preto by mala byť nádrž vhodne veľká. Neodporúčam zaváraninové fľaše. Ideálne sú plastové bedničky, alebo menšie vaničky. Nádrž umiestnite na miesto, na ktoré svieti priame slnko aspoň 3 hodinky denne. Viac neodporúčam, kvôli prehrievaniu vody počas leta.

V dostupnej literatúre sa píše, že aldrovandky dobre rastú vo výluhu z ostrice a takýto výluh je potrebné meniť približne každé 3 mesiace. Otázka znie: Komu sa to chce? :D Jednoduchšie je vybudovať mini ekosystém, do ktorého je potrebné jedine dolievať vodu, keď sa nadmerne odparí a to kľudne chlórovú a tvrdú. Základným súbstrátom pre aldrovandku (ako pre väčšinu mäsožravých rastlín) je rašelina. Nasypte na dno nádržky cca 2-5 cm vrstvu čistej kyslej rašeliny a nádrž napustite Zdroj: https://urbaki.com/gardening/all-about-the-carnivorousplant-aldrovanda-vesiculosa/ vodou. Môže byť aj tvrdá voda, rašelina parametre vody upraví. Potrvá niekoľko dní, kým sa rašelina usadí na dne nádrže a voda bude opäť priehľadná. Teraz si urobíte výlet k rybníku, alebo inej vodnej ploche a do nádržky si donesiete nejaký druh ostrice (ja mám Carex riparia), vodu z rybníka, alebo mláky a nejaký druh vodného slimáka. Ostricu zasadíte a ako jej budú postupne odumierať listy, bude vznikať čerstvý výluh. Z rybníka (mláky) si doneste aj za pohár vody, v ktorej plávu napr. dafnie. Tie sa v nádržke namnožia a budú zdrojom potravy pre aldrovandku. Taktiež vezmite minimálne dvoch vodných slimákov. Ja mám druh Lymnaea stagnalis. Slimáky sa budú množiť a požierať riasy, zároveň budú zdrojom CO2, ktorý aldrovanska potrebuje. A to je všetko. Takto zariadenú nádrž mám na záhrade cca 4 roky a absolútne sa o ňu nestarám . Maximálne počas letných dní (raz za pár týždňov) doplním do nádržky vodu – tvrdú s chlórom . Mini ekosystém je úplne sebestačný a aldrovanska rastie ako divá.

Na jeseň s príchodom chladných dní, začnú aldrovandky vytvárať turiony. Ide o dormantné štádium rastliny, v ktorom aldrovandky prečkajú zimu. Turiony klesnú ku dnu a na jar opäť vyplávu na hladinu a rastlinky obnovujú rast. V zime máte dve možnosti, buď to necháte na prírodu, alebo sitkom vyberiete zatiahnuté aldrovandky a spolu s vodou z nádrže ich umiestnite do zaváraninového pohára. Ten uzavriete a vložíte ho na zimné mesiace do chladničky. U nás sú zimy mierne, preto aldrovandky nechávam v nádrži po celý rok. Niekoľko krát nádrž úplne premrzla, ale aldrovandky to prežili.