Asi troška neštandartný nadpis, že? Ale hned' ho vysvětlím. V tomto krátkom příspěvku by som vás rád zoznámil so zaujímavým mutantom krčiažnika (Nepenthes sp.), ktorý sa před pár rokmi náhodné objavil v našich kvetinárstvach z Holandska. I napriek tomu, že sa nejedná o čistý botanický druh a ani kríženca, ktorého rodičov by sme poznali (asi sa jedná o mutanta známého ako holandská N. alata), vyniká tento Nepenthes svojou zvláštnosťou.
A v čom je taký zaujímavý? Stavba rastliny je rovnaká ako u všetkých druhov. List sa skládá z asimilačnej časti, úponky a pasce. Nič výnimočné. Zaujímavá je právě tá časť rastliny pre ktorú ju pěstujeme - pasca. Jej zaujímavosť spočívá v tom, že absentuje viečko a namiesto něho sa na rastline nachádza úzký výbežok, ktorý vyrastá z vnútornej strany pasce pod peristomom. Rastlina vytvára aj normálně pasce s viečkom, ktoré majú na spodnej straně výrazný „hreben". Tento „hreben“ zrejme představuje zrastený výčnelok s viečkom, ale nemusí to tak byť. Zaujímavý je fakt, že v zimnom období vyrastajú pasce s viečkom, zatial' čo v letnom období sú to pasce bez viečka, ale zato s úzkým výčnelkom. Možno si poviete, že zakrpatené viečka majú i N. dubia, N. inermis či N. ampullaria. Tie sa však vykláňajú vždy von z pasce a sú ploché, zatial' čo tento výbežok je na priereze okrúhly a nenakláňa sa von, ale naopak do vnútra pasce. A vóbec možno tento výbežok za viečko považovat'? Veď sa pripája z vnútra a nie z vonka ako obvykle. Navýše rastlina je schopná viečko vytvořit'.
Kresba A. Pavlovic
Vytvára ho právě v období nedostatku světelného žiarenia. Viečko představuje oproti výběžku značné váčšiu asimilačnú plochu, mohlo by teda představovat' akúsi kompenzáciu na nedostatok světla v zimnom období. Že by to tak naozaj mohlo byť, utvrdzuje aj fakt, že viečko je asi dvojnásobné dlhšie ako priemer ústia pasce. Už na vyvíjajúcej sa úponke viečko značné překračuje svojou vel'kosťou okraje základov pasce. Teda značná tendencia zvačšenia asimilačnej plochy. Znie to trocha bláznivo, veď pasce sa specializovali predovšetkým na lov kořisti a asimilačnú funkciu přebrala časť listu nachádzajúca sa nad úponkou. V zimě sú to právě asimilačné listy, ktoré zvačšujú svoju plochu z dóvodu kompenzácie nedostatku světla a pasce sú tie, ktore sa zmensuju. Nesmieme vsak zabudat, že pasce majú tiež chlorofyl a fotosyntetizujú. Ale možno je to ale úplné inak, možno je tvorba viečka indukovaná teplotou (v lete 25-35°C, v zimě 20-25°C), a teda jeho přítomnosť nesúvisí s fotosyntézou. Tuto možnost' považujem za menej pravděpodobnil. Veltři i zaujímavé je právě přechodné obdobie na jar a na jeseň, keď je rastlina ozdobená oboma typmi pascí. Postupné ako staršie pasce odumierajú nahradí ich celkom novovyrastajúci typ. Přechod medzi nimi nie je postupný, ale náhlý. To znamená, že na jednom liste sa nachádza pasca s viečkom a na liste, ktorý vyrastie hněď po ňom je už pasca s výbežkom. Tieto potom vyrastajú celu vegetačnú sezónu a až v jeseni začnu znova náhle vyrastať nové pasce s viečkom. Žiadne intermediárne formy neexistujú.
Foto A. Pavlovic
Ďalšou zaujímavosťou sú zuby, ktoré poznáme z krídiel. Nachádzajú sa z vonkajšej strany krčiažku pod peristomom u oboch typov pascí. Pre lepšiu představu tejto zvláštnej rastliny přikládám jej kresbu a fotku. Tuto raritu som obdržal od priatefa ako nezakorenený odrezok. V priebehu 6 týždňov zakořenil a momentálně rastie skvěle. Jeho rast je rýchly, rovnako ako N. hybrid Holland, kde má asi póvod. Rastlina je zatiať vysoká asi 7 cm, vel mi kompaktná s krátkými internódiami, má 12 listov, z nich na piatich sa nachádzajú pasce asi 7 cm vefké, pričom tento záhadný výbežok je dlhý asi 2 cm a široký 1 mm. Pasce sú nádherné oranžovo - červeno sfarbené s dvomi křidlami, ktoré sú v spodnej časti zachované len ako 2 žilnatiny. Zuby sú na křidlách v hornej časti krčahu poměrné vefké. Asimilačná plocha a výbežok sú vždy zeleno sfarbené. Rastlina sa javí ako poměrné nenáročná. V lete ju kultivujem na balkóne, kde má dostatok rozptýleného světelného žiarenia, v zimě pod umělým žiarivkovým osvětlením s 13 hodinovým osvitom. Jedná sa preto žrejme o fotoperiodickú indukciu tvorby viečka.
Jávy súvisiace s fotoperiodicizmom sú u rastlín poměrné časté. Najznámejšou je asi fotoperiodická indukcia kvitnutia, podfa ktorej rastliny dělíme na krátkodenné (kvitnú v období krátkého dňa), rastliny dlhodenné (kvitnú v období dlhého dňa) a rastliny neutrálně u ktorých dížka dňa resp. noci nemá podstatný vplyv na kvitnutie. Viac sa o lotoperiodicizme možno dočítat' v knihách o fyziologii rastlín.
Tento príspevok vám předkládám ako dókaz, že rastlinných zaujímavostí nie je nikdy dosť.
