„ Všude kolem je nádherná džungle. Ne stovky, ale tisíce masožravých láčkovek jsou na každém kroku. "
Petr Jahoda v knihe Nazí a divocí, 2001, str.37.
Kedysi dávno, keď člověk na Zemi nebol v takejto formě ako dnes a na Zemi platili len svaté zákony přírody, mala každá rastlina svoje miesto a každé miesto malo svoju rastlinu. Ale nie vždy rástli tie isté rastliny na tých istých miestach. Rastliny totiž vedia, že o svoje miesto raz prídu a tak sa snažia přesadit' svoje geny na inom mieste. Lenže voľného miesta prakticky niet a tak o každé miesto na slnečnom světle třeba bojovat'. Aby bol boj čo najvyrovnanější, o to hlavně ide, využívá každá rastlina iné zbraně. To je veľmi dóležité, lebo keby dva druhy súperili rovnakým spósobom v tom istom biotope, ich sily by sa dali zmerať a slabší druh by vyhynul. Takto, keď rastliny súperia navzájom úplné inými zbraňami a váčšinou aj stratégia bývá iná, dokáže každá z nich inak využiť konkrétny faktor okolia alebo časový okamih, ktorý nakoniec rozhodne v prospěch jednej z nich, aj keď inde alebo inokedy víťazí tá druhá. Tieto zbraně, alebo inak povedané adaptácie na konkrétné prostredie, tvoří vlastně komplex všetkých vlastností rastliny. Niektoré z adaptácií poznáme, ale vzhľadom na to ako často sa vyskytujú na hraně nášho poznania, dovolím si předpokládat', že mnohé adaptácie sú nám neznáme.
Dnes sa rastliny snažia presadit' tými istými spósobmi ako sa snažili tak povediac včera. Myslím tým na dobu, před začiatkom likvidácie ich prostredia ľuďmi. Aj dnes sa rastliny smejú v extrémnych teplotách, v extrémnom suchu, vlhku, v nedostatku alebo nadbytku světla i vody. I dnes spolupracujú so živočíchmi aj s hubami, i dnes využívajú klímu, reliéf, aj svoju geografická polohu. Využívajú aj konkrétné situácie, aj tie, ktoré nazýváme katastrofami a pre nás je prinajmenšom zaujímavé aké je toto „využitie" v rastlinnom světe běžné a potřebné. Tak například eukalyptový les. Eukalypty rastů, starnú, padajú na zem do hustého porastu stromovitých papradí (Alsophylla), ktorým sa v eukalyptovom tieni dobre darí. Aj keď eukalypty tvoria množstvo semien, ktoré aj keby spadli na zem, v hustom tieni papradí nemajú šanců vyrásť. Po čase by všetky eukalypty odumreli, nové by nevyklíčili a paprade by uschli, keby..., keby nezhoreli! Počas požiaru sa otvárajú plody eukalyptov a semena padajú do zotletých papradí. Mladé semenáčiky rastů doslova ako z vody. Tie najsilnejšie vyhrajú svoj sociálny boj. Po čase sa vrátia aj paprade, no vtedy sú semenáče eukalyptov už „stromy“. Les vyhrál svoj sociálny boj. Vďaka ohňu. Takýchto príkladov je mnoho. A ako je to s tými živočíchmi? Spolužitie rastliny a živočicha sa z pohľadu rastliny móže javiť ako využitie. Rastlina živočichovi za poskytnuté služby poskytne honorár, alebo živočicha oklame. Najčastejším prípadom platenej služby je opelenie za ktoré dostane opeľovač potravu. Nákladně vytvorený květ je vlastně iba reklamou.
Niektoré rastliny majú súkromnú bezpečnostmi službu. Jej členmi sú mravce, ktoré chránia rastlinu „za jedlo a nocľah." Akácia (napr. Acacia cornigera, syn.= A. sphaerocephala, A. cubensis ...) pre ne vytvořila duté trne, sem tam im dá niečo na zahryznutie a oni zabezpečia ochranu akácie před „akáciožravými" živočíchmi a dokonca odstraňujú úponky a popínavé stonky rastlín, ktoré chcú akáciu využit' pre svoje ambície dostať sa ku světlu - po akácii. Myrmekódii (Myrmecodia echinata) nosia mravce nájomné -jedlo priamo do žalúdka. Žijú totiž v jej tele a myrmekódia sa potěší tomu, čo tam mravce nechajú. Podobných prípadov nosenia rastlinnej potravy mravcami do těla rastliny je viac (Platycerium, Dischidia, Tillandsia spp. ...). Bázy listov tillandsií vytvárajú nepravů cibuľu, v ktorej sú navzájom přepojené dutiny. Vovnútri dutin je stále sucho, dokonca aj v období dažďov. Ideálně bývanie pre mravce. Orchidea, Schomburgkia tibicinis, poskytuje mravcom bývanie vo svojich dutých pahľuzách a tie za to na svoju domácu nedajú dopustit'. No mravce nie sú vždy na straně rastliny. Aj tu platí tvrdý kapitalizmus. Kto dá viac? Vosky. Tie fungujú ako vrtné věže a mravce na nich ťažia rastlinné šťávy, ktoré cez vosky iba pretečú.
Sú však aj také rastliny, ktoré šetria drahocennú energiu a ich stratégia je založená na reklamě a na následnom podvode. Patria medzi ne druhy rodu Ophrys (hmyzovník, tořič). Ich květy pripomínajú hmyz. Nie všeobecné, ale každý druh napodobňuje svojim kvetom konkrétny druh hmyzu, najčastejšie blanokřídlého. Kvet neútočí na žalúdok svojho „klienta", ale na jeho reprodukčnú motiváciu. Podobá sa totiž na samičku a do ovzdušia vylučuje na vzdialenosť 10-15 m látky, sice po chemickej stránke odlišné ako pravá samička, ale konečný vplyv na samčeka je rovnaký ako vplyv samicích feromónov. Samček podľa feromónov najde „pseudosamičku" a zaujme na nej kopulačnú polohu. Svojim následným pohybom prichádza do styku jediné s lepivými plochami bryliek, ktoré vytiahne z kapsičiek a na niekoľko dní (až týždňov?) sa stává nedobrovoľným nosičom genetického materiálu orchidey. Brvlky stoja na tele samčeka asi minutu a potom, po miernom prischnutí stopiek, klesajú. To je ochrana proti samoopeleniu. Za ten čas samček pochopil, že z toho nič nebude a odletěl hľadať ďalšiu samičku; žeby orchideu? Samčeky si pamatajú konkrétny květ, ktorému naletěli a naň už nesadnú, ale iný ich ešte přesvedčí. (Čo ste chlapi, poznáte to.) Neskór je však samček skúsenejší a dokáže rastlinu odhalit' ako druh. Ophrysy hmyz využívajú, ale nekrmia ho, ani inak nepodporujú svojich hmyzích služobníkov. A predsa si beru ich služby. Masožravky si beru oveľa viac. Telá komplet. Ale to predsa poznáte...
Ale hmyz nie je jedinou skupinou, ktorá takto výrazné zasahuje do života rastlín. Sú tu aj vačšie druhy. A tie rozhodujú o tvare krajiny. Pozrime sa na příklad: akáciový háj versus savana. Plocha je len jedna. Rastie na nej tráva, teda je to savana. Raz za čas zhorí, ale plamene ňou prejdú tak rýchlo, že sa koreňom nič nestane. Horšie je to zo suchom. Vtedy tráva uschne, ale to ešte nie je jej koniec. Ten sa začíná až odchodom bylinožravcov za lepšími podmienkami. Bylinožravce na tejto ploche eliminovali druhy, ktoré majú vegetačný vrchol nad úrovňou země, čo trávám prospievalo - nemali konkurenciu. Ale po ich odchode musí predsa prísť dážď. A kým sa bylinožravce vrátia, majú už medzitým vyklíčené akácie takú veľkosť (a také trne), že si s nimi neporadia. A tak akácie zarastú celu plochu a tráva spod nich vymizne, lebo sa jej nedostává dostatok světla a akácia jej vytiahne váčšinu vody. A tu nastupuje druh, ktorý príde rozhodnut'. Slon. Bez problémov zvali akáciu a pochutí si na jej listoch. Lenže prečo slony váľajú aj ihličnaté stromy, keď ich nežeru? Jedno vysvetlenie: Pestujú trávu. Je to ich obľúbená potrava. Tráva opáť vyhrává svoj sociálny boj.
Tak takto to bolo kedysi a je tomu tak aj dnes. A čo kedysi nebolo a dnes je?
Relativné nedávno vznikol a přemnožil sa, voči svojmu okoliu veľmi agresívny živočišný druh, ktorý si dal měno Homo sapiens. Tiež pěstuje trávu - obilniny a kóli nej vytlačil povodně druhy zo svojich lokalit. Tráva vyhrává svoj sociálny boj. Lenže mnohé druhy ho prehrávajú a mnohé už přehráli. Lokality druhov s výnimočnými ekologickými vlastnosťami miznu extrémnou rýchlosťou a nevidno koniec tohto stavu. Iba ak absolutny... Příklad: baktérie na agarovom médiu. Prudko sapremnožia, nemajú konkurenciu, rýchlo vyčerpajú výživné látky v médiu = neobnoviteľné zdroje a ... A uhynu!
A čo bude?
Akú stratégiu zvolia rastliny na svoje prežitie? To neviem, mnohé to však musia urobiť okamžité a majú to ťažké. Prispósobiť sa člověku dokážu akurát ruderálne druhy, ktoré taktiež ako trávy, využívajú ľudský „likvidačný potenciál". Buriny aj potraviny, z nášho vnímania vzájomná konkurencia, ale obe skupiny náš druh využívajú k svojej reprodukcii. Na úkor ostatných druhov. Žiaľ. Vraťme sa k příkladu baktérií. Sme ako ony. A agarové médium je našou planetou. Trávy sú našimi živnými látkami. Obnovujeme ich stále na úkor iných druhov. Dokedy? Kým nebudu všade. Potom všetky spotřebujeme a ... Pokiaľ sa ostatné druhy neprispósobia faktoru nasej přítomnosti, ale to by museli meniť svoje geny z minuty na minutu.
Ale nie je to také absolutné beznadějné. Položme si otázku: „Je másožravosť jediná adaptácia MR?" Isteže nie. Každý jeden druh je inak adaptovaný na svoje prostredie. Lenže všeobecne, MR majú ešte jedu spoločnú adaptáciu. Avšak nie na svoje prirodzené prostredie, ale na tie naše skleníky,... Využívajú svoju atraktivitu (viď Trifid 3&4/1998, MR- koníček alebo droga). Ich korisťou nie je len hmyz a iné drobné živočichy, ale aj my, masožravkári. MR prežívajú v umělých podmienkach stále lepšie, aj keď na prirodzených lokalitách je to naopak. Prežívajú u nás na základe nášho času, vynaloženej fyzickej i psychickej energie, ale aj materiálnych prostriedkov. Sme to my, ktorí sme podľahli a ulovili sme sa do pascí týchto rastlín. Vynára sa otázka, či sa v našom vzťahu jedná o symbiózu, alebo sme obeťou našich rastlín, alebo sú to zas rastliny, ktoré sú iba zajatcami našich kultivačných chúťok? Na tuto otázku si odpovedzte každý sám, je to čisto individuálna záležitost'. Ale prečo sme „podľahli" právě my? Sme pestovatelia, musíme teda byť senzorický vo vzťahu k rastlinám, ináč by sme nevěděli čo právě potrebujú a táto naša vlastnost', senzibilita, nás předurčuje podľahnúť blýskajúcej sa rose. Postupným prepadávaním masožravkárskemu syndromu sa naša senzibilita zvyšuje a prehlbuje. Súvisí to z našou snahou pěstovat' stále náročnejšie druhy. Nevnímajte to však negativné a nevyhadzujte hněď svoje rastliny z okna. Masožravkársky syndrom je veľmi pozitivny faktor vo vývoji našej planety. Vďaka němu a podobným sukulentárskym, orchideárskym, tropickým, citrusárskym, kaktusárskym a mnohým iným syndrómom móžu rastliny prežiť aj ľudskú éru. Možno. Snáď.
Krátký test zasiahnutia masožravkárskym syndrómom: Dostanete chuť na jedlo. Je to specialita a má aj svoju špecialitnú cenu. Odchádzate si toto jedlo zadovážiť, ale tesne predtým si pozriete poštu. Prišiel mail od Kamila, ktorý si pravděpodobné hněď prečítate. V zozname čerstvo ponúkaných rastlín objavíte Nepenthes (alebo inú MR), ktorý sa akosi veľmi hodí ku krčiažnikom vo vašom skleníku. A je to rarita a len za 999 Kč. Čo urobíte? Vzdáte sa nákladného jedla, kúpite si lacnejšie, tým o nič neprídete a zostanú vám financie na nákup rastliny, alebo si poviete, že si to nemóžete dovolit' a radšej si dáte na oběd jedlo zo živočicha na pokraji vyhynutia? Myslím, ze je to jasné. A navýše bude zachráněný aj jeden vzácný živočich. Ľudia tvrdia, že hlavným rozdielom nášho druhu s inými je to, že naša činnost' nie je len o potravě a přežití, ale aj o tvorbě, umění,... Vyplývajúc z myšlienok o doterajšej existencii člověka na tejto planete, možno tvrdit', že až na pár výnimiek pósobí ľudská tvorba destrukčně. Tá naša, masožravkárska, naopak. Chráni rastliny. Prežívajú. U nás. Keby nás bolo viac,... Keby sa senzibilita k rastlinám preniesla do ľudského genómu, mohli by sme žiť s vědomím, že rastliny nevymrú spolu s námi. Rozšiřme másožravkársky syndrom.
Móžu MR niekomu pomoct'?
Pomóže nám vlastně ešte niečo?
S. flava (kresba V. Čejka)
S. oreophila (kresba V. Čejka)
