a) Genlisea Lobata - druhý list odrezku b) Mladá rastlina G. hispidula vytvorená pod listeňom kvetného stvolu
Vyklíčilo mi peť druhov tohto rodu, niektoré len pred pár týždňami (G. uncinata, G. aurea), takže nieje isté, či sa mi ich podaří ďalej úspěšné pestovať. Ako substrát sa mi osvědčila zmes rašeliny a perlitu cca 1:1; v posledných výsevoch som do tejto zmesi použil aj sušený rašeliník, rozotrený medzi prstami na prášok a to či do substrátu ako aj na zasypanie povrchu výsevu. Vcelku móžem potvrdit', že pokial' sú semena čerstvé, klíčia veľmi rýchlo - v priemere už za 3 - 8 týždňov. Pokial' nevyklíčia do dvoch mesiacov, pravděpodobnost' neskoršieho vyklíčenia je velmi nízká - stalo sa mi iba raz, že peť mesiacov po výseve vyklíčili dve semena G. hispidula. Jeden mój anglický priatel' sice vyslovil domnienku, že by semena genlisejí mohli vyklíčit až do dvoch rokov po výseve, podobné ako je to u duznatých droser, ale vzhľadom k tomu, že všetky druhy rodu sú viazané na vel'mi vlhké, až zaplavované biotopy bez adaptacie na prežitie obdobia sucha, povazujem to za nepravděpodobné. Najrychlejšie mi vyklíčili semena druhov G. violacea a G. lobata - zhodne po 18 dňoch po výseve som lupou objavil prvý semenáčik. Vyzerá rovnako ako váčšina semenáčikov terestrických utricularií - lyžičkovitý "lístok", voľným okom takmer nepostřehnutelný. Postupné dorastajú ďalšie, vytvárajúc ružicu. Najrychlejšie dospela G. violacea "Caraca M.Gerais", ktorá zakvitla peť mesiacov po výseve. V zhode so skůsenosťami B.Meyers-Riceho sa mi semena při umelom samosprášení nevytvorili, zaťial u G.hispidula sa tvorili bez problémov.
Semená G. repens "Auyan-tepui", skutočná velikosť 0,3 - 0,4 mm
Vcelku najľahšie pestovateľným druhom sa mi javí G. hispidula - čerstvé semeno klíči bez problémov, podobné úspěšné je vegetativně množenie, ku ktorému sa ešte vrátím. Je tiež najodolnejšia voči pestovateľským chybám a voči napadnutiu róznými plesňami. Percentuálna klíčivost' aj čerstvých semien nieje veľmi vysoká - najvyššiu som zaznamenal u G. violacea - 55 % a G. lobata "Espirito Santo, M.Gerais, Brazil" - 50 %. Semenáče sú ale dosť citlivé na napadnutie plesňami - z 10 vyklíčených semien G. lobata mi po presadení po dvoch mesiacoch zostalo 5 semenáčov a z nich sa mi do dospělosti podařilo dopestovať iba jeden. Pravdupovediac - skór sa tu hodí termín "takmer do dospělosti" - po nasadení na květ mi posledný semenáč starý 9 mesiacov náhle v priebehu pár dní uhnil. Ružica mala v tej době priemer okolo 15 mm. Našťastie som krátko predtým odobral niekoľko "listov" na žiadosť mójho priateľa z SRN, ktorému som sľůbil pár rastliniek na výmenu; takže sa mi aj tento druh podarilo udržať.
Semená G. violacea, skutočná velikosť 0,5 - 0,6 mm
Pár slov k tvaru a veľkosti semien - ich tvar je zváčša oválný až hruškovitý, s nepravidelným blanitým lemom. Povrch semien je políčkovite zbrázděný, jednotlivé políčka majú vyvýšený okraj a pripomínajú 5-6 úholníkovité krátery. Farba semien je medovožltá až svetlohnedá, rozmiery semien 0,3 x 0,4 mm až 0,5 - 0,7 mm (nevylučujem, že druhy, ktorých semena som pod mikroskopom nepozoroval, móžu mať semena buď váčšie, alebo menšie. Tvar semien niektorých druhov je zrejmý z priložených obrázkov). Vegetativně množenie niektorých druhov je tiež bez problémov.
Semená G. hispidula, skutočná velikosť 0,5 - 0,7 mm, © kresby Ondřej Števko
G.hispidula sa dá bez problémov množiť z "listových" odrezkov, pričom mladé rastliny sa tvoria váčšinou na okraji reznej plochy v počte 2 - 4 ks. Naproti tomu u G. lobata sa mladé rastliny vytvořili na spodnej straně v zúženej časti "listu" (viz obr.). Je možné, že sa miesta tvorby mladých rastliniek na listovej ploche u jednotlivých druhov rodu líšia a tento fakt bol aj príčinou, prečo sa B. M. - Ricemu nepodařilo vegetativně množenie
Je to len mój dohad - osobné som G. violacea vegetativně nemnožil, pretože mi rastlina uhynula. Pri presádzaní G. hispidula som tiež spozoroval, že na stopke dospelej pasce sa vytvořil "list", tiež fakt, že pasca, ktorá pryrástla otvorom kvetináča a dostala sa tak na světlo, sa sfarbila na zeleno a to aj jej spirálovité ramena. Tiež je u G. hispidula pomerně časté vytváranie sa mladých rastliniek na kvetnom stvole. V rozpore s pozorováním B. Meyers - Riceho (str.č.2, brožura č.8) sa květný stvol na mojich rastlinách rozvětvoval a to aj viackrát - vždy za poměrně tuhým listeňom, ktorých je na kvetnom stvole niekolko. Pod týmto listeňom sa vytvárali aj mladé rastliny. Začali sa tvoriť hlavně vtedy, keď časť listovej růžice bola redukovaná - buď som listy použil na vegetativně množenie, alebo uhynuli následkom usadzovania sa solí zo zálievky, teda rastlina sa "cítila" svojim spósobom ohrozená. Tieto rastlinky už na materskej rastline vytvárali zárodky pascí, hoci sa vóbec nedotýkali substrátu. Po zasadení do substrátu rýchlo pokračovali v raste.
V poslednej době sa mi osvědčilo pestovanie genlisejí v živom rašeliníku, kde rastů podstatné rýchlejšie a ďalšou výhodou je, že pri presádzaní je vďaka vlastnostiam tohto substrátu menšie riziko poškodenia pascí. Záverom pár všeobecných poznámok k pestovaniu. Rastliny vyžadujú vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu; pri častejšom rosení rozprašovačom sa ale dajú pestovať aj volné v miestnosti. Druh G. hispidula znesie aj plné slnko, najlepšie ale vyhovuje polotieň, připadne umiestnenie na parapete východně orientovaného okna. Dospělým rastlinám, ale ani listovým riezkom neškodí občasné plytké zaplavenie.
Nemám dobré skúsenosti s druhmi G. repens a G. pygmaea - aj keď som viackrát výměnou získal na prvý pohľad životaschopné trsy, váčšinou po krátkej době uhynuli. G.hisp dula sa dá bez problémov pestovať v uzavretej vitríně pri umelom osvětlení - "běžné" žiarivky 220V 740W (2 ks); vzdialenosť rastlin od zdroja osvetlenia 30 -50 cm, dľžka osvitu 12-15 hod. denně.
Vcelku pestovanie u nás dosahnuteľných druhov rodu Genlisea nekladie na běžného pestovateľa žiadne nezvládnutelné nároky, odhliadnuc od jednej takmer ľudskej vlastnosti - najviac problémov je s nimi v období puberty, teda v době od vyvinutia sa dospelej růžice do zakvitnutia. Myslím, že týmto obdobím přešla váčšina z nás a aj z týchto dóvodov nás neodradí od pestovania týchto zatiaľ stále exotických a nedostatočne preskůmaných rastlin. Přivítám akékoľvek skúsenosti ostatných pestovateľov a o svojich ďalších radostiach a strastiach spojených s ich kultiváciou vás budem informovať v niektorom z ďalších čísel TRIFIDa.
